Fotovoltaika pre domácnosť - je to jedno či tri (fázy)?

Autor: Ján Otčenáš | 27.2.2017 o 9:00 | Karma článku: 3,07 | Prečítané:  1026x

Už málokto pochybuje o prospešnosti FV inštalácie na rodinnom dome. Mierou využitia vlastnej energie je schopnosť ju využiť pre vlastnú spotrebu. Otázka, či zvoliť jednofázový alebo trojfázový systém však nemusí byť triviálna.

Dotačný systém "Zelená Domácnostiam" priniesol záujem o obnoviteľné zdroje v domácnosti a vzhľadom na spôsob propagácie sa najviac záujmu sústreďuje práve na fotovoltaické inštalácie. Na jednej strane je to pozitívne a v súlade s celosvetovými dlhodobými trendomami, ale na druhej strane, nastavením finančných pravidiel sa záujem sústredil na tzv. "finančne hraničné parametre". To znamená, že maximálny záujem je o jednofázové inštalácie s nominálnym výkonom 2,5 kWp a prípradne doplnené akumulátorovým systémom s celkovou kapacitou 5 kWh. Snaha obchodníkov je predať čo najviac fotovoltaických sytémov bez ohľadu na využiteľnosť v konkrétnych podmienkach prevádzky rodinného domu. Iba niekoľko firiem, ktorých fotovoltaika naozaj živí, dokážu s potencionálnym zákazníkom komunikovať aj s ohľadom na jeho potreby a navrhnúť mu riešenie, ktoré dokáže využiť k svojej spokojnosti.

Kritériá pre dlhodobú spokojnosť by mali byť nasledovné:

1. zníženie nákladov na prevádzku domácností, t.j. zníženie výšky faktúr za energie relevantné k výške investície

2. zvýšený komfort užívania rodinného domu, t.j. odbúranie pravidelných denných činností potrebných pre prevádzku domácnosti

3. dobrý pocit z toho, že prispievam k zníženiu emisií, podporený reálnymi údajmi z vlastnej výroby a spotreby vlastnej energie.

Kým bod 2. a 3. závisí hlavne od dostupnosti technického riešenia fotovoltaických zariadení výrobcov, bod číslo 1. je plne v rukách dodávateľa (zhotoviteľa) fotovoltaického zariadenia. Pre úspech je kľúčové, koľko dostupných údajov o objekte a o energetickom správaní domácnosti je k dispozícii.

Priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje cca 4500 kWh elektrickej energie ročne, ale v závislosti od spôsobu vykurovania sa pohybujú domácnosti v pásme od 1800 kWh do 15 až 20 MWh. Takýto rozptyl spotreby v rôznych domácnostiach určite nie je vhodné pokrývať jedným-dvoma riešeniami fotovoltaického zariadenia.  

Je potrebné mať na zreteli, že fotovoltaické zariadenie je integrovaná súčasť energetickej bilancie domácnosti a pri návrhu je potrebné brať do úvahy spôsob vykurovania a pripravy teplej úžitkovej vody a takisto ďalšie spotrebiče v domácnosti, najmä všatk tie, ktoré sú trvale pripojené do prevádzky, ako napr. chladnička s mrazničkou.

Takisto v oblasti novostavieb je možné pozorovať odklon od plynového vykurovania k priamemu elektrickému vykurovaniu alebo k ohrevu tepelným čerpadlom, čo je tiež vlastne elektrický spotrebič.

Ďalší, v blízkej budúcnosti reálne uvažovaný "spotrebič" je/bude elektromobil. Počas pripojenia na nabíjaciu stanicu v dome však nemusí slúžiť len ako spotrebič ale aj ako "dodávateľ" energie pre spotrebu domu.

Zákon 309/2009 o OZE a KVET a takisto Zákon o energetike 251/2012 hovorí, že na rodinný dom je možné inštalovať malé fotovoltické zariadenie do veľkosti 10 kWp. Súčasne ten istý zákon hovorí, že za malý zdroj sa považuje zdroj do výkonu 16 A. Čiže vec sa zdá byť jasná. Pokiaľ zvolíme jednofázový systém, maximálny výkon zdroja je obmedzený výkonom 230V x 16 A = 3,68 kW. V prípade požiadavky na väčší výkon malého zdroja musíme siahnuť po trojfázovom riešení.

Záverom možno povedať nasledovné:

- jednofázové systémy sú vhodné pre staršie rodinné domy ktoré sú vykurované plynom alebo pevným palivom a nechystajú v blízkej dobe zásadnú rekonštrukciu. Pre tieto prípady ja vhodné kombinovať fotovoltaické zariadenie s elektrickou špirálou pre ohrev vody alebo s malým akumulátorovým systémom, ktoré slúžia na odkladanie prebytkov energie v čase, keď vlastnú energiu nespotrebujú domáce spotrebiče.

- trojfázové systémy sú vhodné tam, kde je vykurovací systém založený na prísune elektrickej energie. V prípade trojfázových systémov sa akumulátor používa nielen na balansovanie medzi okamžitou výrobou a spotrebou, ale aj na balansovanie výkonu medzi jednotlivými fázami, čo je ďalší benefit (okrem odkladania prebytkov energie na dobu keď sa nevyrába elektrina zo slnka a ako záložný zdroj v prípade výpadku energie z distribučnej siete.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vianočný dôchodok získa viac ľudí, Slováci v Rakúsku však nie

Najchudobnejší dôchodcovia znovu dostanú sto eur navyše, nemení sa to už štvrtý rok.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?