Ako si (ne)postaviť malú fotovoltaickú elektráreň II.

Autor: Ján Otčenáš | 16.3.2015 o 22:25 | (upravené 16.3.2015 o 22:32) Karma článku: 4,18 | Prečítané:  1586x

Pre všetkých ktorí neveria ... a neskúsia.

V predchádzajúcom článku sme si stručne načrtli ktorým smerom sa uberá budúcnosť energetických riešení domácnosti. V tejto časti sa pokúsim vysvetliť, kedy a prečo neinvestovať do vlastného obnoviteľného zdroja.

Energetická neefektívnosť stavby: Spravidla staršie stavby, ktoré majú problém s únikom tepla. Prevádzka takýchto stavieb je energeticky neefektívna. Pokus o zníženie nákladov vybudovaním dostatočne výkonnej domácej elektrárne bude poznačený vysokou investíciou. V takom prípade sme v pozícii, keď máme naplniť deravý bazén a určite mi dáte za pravdu že najprv by sme riešili zaplátenie dier a až potom výkon čerpadla. Žiaľ, pasívne tepelné charakteristiky budovy ešte stále veľa stavebníkov nedoceňuje. Vo svojej praxi som sa stretol aj s novostavbou, zateplenou 10cm polystyrénom, kde na porovnateľnú obytnú plochu mal majiteľ cca dvojnásobné náklady na energie oproti typickej spotrebe pre novostavby. V jeho prípade to boli práve tepelné úniky cez strechu a do zeme. 

Teda, najprv potrebujeme zistiť, kadiaľ teplo uniká (výborná pomôcka je termokamera od kamaráta alebo prenajatá od firmy aj s príslušným pracovníkom) a následné zateplenie stavby, Veľakrát je potrebné riešiť nielen zateplenie obvodových múrov, ale aj prestupy tepla cez strechu a únik tepla podlahou do zeme. V tomto prípade sa asi zásadnej rekonštrukcii nevyhneme.

Nevhodné lokálne podmienky: Pre prevádzkovanie malého obnoviteľného zdroja potrebujeme mať vhodné lokálne podmienky. Keďže najrozšírenejší OZE pre rodinné domy je spravidla fotovoltaická elektráreň, určite by nám nepriniesla osoh, ak by bola podstatnú časť predvádzkového času zatienená, s minimálnou účinnosťou prevádzky. Napríklad, ak máme v blízkosti vysoké stromy, vysoké budovy alebo iné prírodné útvary, v tom prípade si veľmi nepomôžeme. Niekedy je možné urobiť optimalizáciu výkonu a niekedy nie. C'est la vie.

Špeciálne sa zmienim o malej veternej elektrárni. Na Slovensku je možné postaviť malú elektráreň len do 15 m výšky. Stačí na to ohláška na stavebný úrad,takisto ako pre fotovoltaickú elektráreň. Problém je, že v tejto výške je vietor skutočne nepredikovateľný a pre zabezpečenie domácnosti je to nedostatočné riešenie. Cenové porovnanie riešenia pre cca 4MWh produkcie ročne tak výrazne lepšie vychádza v prospech fotovoltaiky. Samozrejme, konkrétnu aplikáciu je vždy potrebné riešiť v závislosti od lokality, či je vhodné riešiť kombináciu veternej a fotovoltaickej elektrárne ako vhodnú alternatívu.

Záverom zhrniem, sú prípady, keď je vhodné najprv vyriešiť energetickú bilanciu stavby a až následne riešiť vlastný zdroj energie, ale v niektorých prípadoch, kde to lokalitné podmienky neumožňujú, žiaľ, musíme ostať verní  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?